Menu
cache/resized/7a303faa48902efd848c7494b9385c2b.jpg

RED

Rapid Engineering Diagnostic

Specialize in:

...
Latest News

Kakala ‘o Tonga (Tonga‘s Sweet-Scent Flowers) Featured

Kakala ‘o Tonga (Tonga‘s Sweet-Scent Flowers)

AATI MO E LITILĒSĀ/ART AND LITERATURE
FAIVA TA‘ANGA/FAIVA MAAU & FAIVA HIVA/POETRY & MUSIC

Kakala ‘o Tonga (Tonga‘s Sweet-Scent Flowers)Koe ta‘anga hiva kakala (Love song)

fakafatu, fakafa‘u, mo fakaafo, fakafasi ‘e Sioape Alo Kaho (poetry and music by Sioape Alo Kaho)

1. Kakala ‘o Tonga teu luva atu               1. Sweet-scent flowers of Tonga I yield to you

Kulukona langakali heilala ngangatu         Fragrant kulukona, langakali, and heilala

Motelolo moe pua teu toe ‘oatu                 And motelolo and pua too, I shall add

Ko si‘o kakala ‘o ka ke folau                      As your sweet-smelling garland for voyaging

2. ‘Ikai ‘aupito teu ‘ilo ‘e au                             2. Very little do I really know

‘Oku langa pehē ‘ae ‘ofa manatu                   That memories of love do so ache

Vaivai ‘ae sino moe ‘atamai                           Weakening both body and mind

Koe mate tene lava ke toe tatali                    That even death can wait

Tau: Teu ‘ofa atu teu ‘ofa pē                           Chorus: I love you aye I really do

Teu ‘ofa ke a‘u kihe mate                                I love you ‘til death do us part

‘E lelei ‘eku mate ‘aku he lose                        Dying for the rose, a greater good

He ‘ete mo‘ui mamahi pehē                            Than living a life of misery

Koe ki‘i fakamatala moe huluhulu nounou.

 Na‘e fakafatu, fakafa‘u, mo fakaafo, fakafasi, ‘ae ta‘anga hiva kakala kupu, veesi, 2, moe tau, kolesi, taki kohi, laini, 4, malie fau koe “Kakala ‘o Tonga” (“Tonga‘s Sweet-scent Flowers”) ‘ehe punake kakato ‘iloa ko Sioape Alo Kaho ma‘a Kuini Takipo, ‘o hangē ha‘ane hiva ‘ofa mavae he hala hono ‘ofa‘anga ‘a Kingi Siaosi Taufa‘ahau Tupou II.

 ‘Oku ngaue‘aki lelei ‘ehe punake he ongo kupu, veesi, moe tau, kolesi, ‘ae fa‘ahinga lalahi ‘e tolu ‘oe heliaki (koe ‘lea kihe me‘a ‘e taha kae ‘uhinga kiha me’a ‘e taha’), ‘aia koe heliaki fakafetongiaki (qualitative epiphoric heliaki), heliaki fakafekauaki (associative metaphoric heliaki), moe heliaki fakafonuaki (constitutive metonymic heliaki).

 ‘Oku ne ngaue‘aki malie ‘ae folau koe heliaki fakafetongiaki, fakafekauaki, moe fakafonuaki kihe mate moe mate kihe ‘ofa, ‘aia ‘oku fakatatau ‘ae mavae he folau moe mavae he mate, ‘o vaka, hala, mai ‘ae ‘ofa ‘ae Kuini he ngaahi kakala ‘iloa koe kulukona, langakali, heilala, motelolo, moe pua, ‘aia ‘oku fakatatau moe mate.

 ‘Oku tatau foki ‘ae ‘ofa moe mate pea koe toki me‘a mo‘oni fau ‘ene langa pea uhu ‘ene ‘ofa manatu ki hono ‘ofa‘anga hono fakamavae kinaua ‘ehe mate koe tatau tofu ‘oe ‘ofa mamae, ‘o makafokafo ‘ae sino pea hehetu‘u ‘ae ‘atamai moe fakakaukau kae ifo mo vovo pe neongo ‘ae ‘ikai ke toe toutalia ‘ae ha‘u ‘ae mate ‘ene ta‘eufi fau pehē,

 Neongo kotoa ‘ae ha‘aha‘a moe nunu‘a ‘oe mate koe mavae kae taumaia mo tala’ehai tene fakamavae ‘ae tangimuimui moe tangitoupili ‘ene ‘ofa, ‘aia ‘e faitonunga pe ‘ene tou‘anga ke a’u kihe mate, ‘o kei lelei lahi ange ‘ene mate ‘a‘ana he lose, ‘aia ‘oku kei mahulu atu hono ma‘uhinga he‘ene mo‘ui mamahi he ‘ofa pea ifonoa leva ‘a fa‘itoka.

Leave a comment

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

back to top