Menu
cache/resized/7a303faa48902efd848c7494b9385c2b.jpg

RED

Rapid Engineering Diagnostic

Specialize in:

...
Latest News

Tropical Cyclone Warning (4:15 PM 22/01/16) Featured

Tropical Cyclone Warning (4:15 PM 22/01/16)

TROPICAL CYCLONE ADVISORY NUMBER THIRTEEN FOR TONGA ON TROPICAL CYCLONE VICTOR
ISSUED FROM THE FUA'AMOTU TROPICAL CYCLONE WARNING CENTRE AT 04:15PM FRIDAY 22ND JANUARY 2016.

TROPICAL CYCLONE WARNING

A TROPICAL CYCLONE WARNING REMAINS INFORCE FOR HA'APAI, TONGATAPU AND 'EUA.

A GALE WARNING REMAINS INFORCE FOR HA'APAI,TONGATAPU AND 'EUA.

A STRONG WIND WARNING REMAINS INFORCE FOR VAVAU.

A HEAVY DAMAGING SWELLS REMAIN IN FORCE FOR ALL TONGA WATERS.

SITUATION:

TROPICAL CYCLONE VICTOR (CATEGORY 2) LIES ABOUT 21 DECIMAL 9 SOUTH, 173 DECIMAL 1 WEST OR
APPROXIMATELY 200KM SOUTHEAST OF EUA AT ABOUT 01:00PM THIS AFTERNOON AND IS MOVING WEST-SOUTHWEST AT A SPEED OF 16KM/HR.
NEAR ITS CENTRE, THE CYCLONE IS ESTIMATED TO HAVE AN AVERAGE WINDS SPEED OF 95KM/HR WITH MOMENTARY GUST
OF 130KM/HR.ON ITS CURRENT TRACK,TROPICAL CYCLONE VICTOR IS EXPECTED TO LIE ABOUT 150KM SOUTHEAST OF 'EUA AT ABOUT 07:00PM THIS EVENING.

FOR HA'APAI, TONGATAPU AND 'EUA:

DAMAGING GALE FORCE WINDS WITH AVERAGE SPEED OF 65-75KM/HR AND MOMENTARY GUST TO 100KM/HR.OCCASSIONAL
SHOWERS BECOMING MORE FREQUENT AND POSSIBLY HEAVY AT TIMES THIS EVENING.
VERY ROUGH TO HIGH SEAS.EAST TO SOUTHEAST DAMAGING SWELLS WITH SEAS FLOODING IN LOW LYING AREAS.

FOR VAVA'U:

SOUTH TO SOUTHWEST WINDS 45-55KM/HR,INCREASING TO 60-64KM/HR
IN THE NEXT 12-24 HOURS.CLOUDY PERIODS WITH POSSIBLE ISOLATED SHOWERS.
ROUGH TO VERY ROUGH.A HEAVY DMAMAGING EAST TO SOUTHEAST SWELL.

FOR THE NIUAS:

WEST TO SOUTHWEST WINDS 35-40KM/HR, INCREASING TO 45KM/HR AT TIMES.
CLOUDY PERIODS WITH POSSIBLE ISOLATED SHOWERS.
MODERATE SEAS.A HEAVY SOUTHEAST SWELLS


TIDE PREDICTIONS:
 
HIGH TIDE : 06:15PM
LOW  TIDE : 12:40AM (23/01/2016)

THE MEAN SEA LEVEL PRESSURE RECORDED AT FUA'AMOTU AIRPORT AT 04:00PM WAS 997.9 MILLIBARS AND THE RELATIVE HUMIDITY WAS 98%.

THE NEXT TROPICAL CYCLONE ADVISORY FOR TONGA WILL BE ISSUED AT 07:00PM THIS EVENING OR EARLIER.

Tonga Meteorological & Coast Radio Services

3 comments

  • Solomone Hausia
    Solomone Hausia Saturday, 23 January 2016 09:48 Comment Link

    Malo Hufanga e vahevahe ka koe fifili 'oku peheni. Kataki kae toe fakamaama mai he ngaahi me'a ni.

    1) 'Oku tau 'ilo feefee 'ae matolutu'u pe manififu'u 'ae ivi 'iha feitu'u? Pea 'oku fua feefee'i pe 'ilo fefe 'a e matolu moe manifi 'oe ivi?
    2) 'Oku fakatupu 'ae mafana 'ae 'ea meihe huelo 'oe la'a pe koe ta'e fenaapasi mo manifitu'u moe matolut'u 'ae ivi?

    Malo

    Report
  • Sikahema
    Sikahema Saturday, 23 January 2016 07:04 Comment Link

    Malo Hufanga e vahevahe ka 'oku fai e fifili pe koe toe vaka fe 'ena 'oku heka mai 'a e ivi 'o e matangi 'o hange ko ho'o vahevahe koe hikuhiku mo e mata. Ko e me'a 'oku mahino 'o fakatatau ki he fakamatala 'a e kau mataotao fakamatala'ea ko e koe mata 'oku nomolo pe ia pea 'oku 'ikai hoko ha me'a ia ai 'o hange koia na'e hoko 'i he afa 'o Waka 'i Vava'u. Koe hikuhiku leva ia 'i he'etau 'ilo mo taukei ai 'oku holo 'aupito 'a e ivi ia 'o e matangi ia ai. Ko e ange pe 'a e fokotu'u talanoa tukukehe ange kapau kuo liliu 'a e 'ilo ia 'a e kau fakamatala'ea.

    Report
  • Hufanga (Okusitino Mahina)
    Hufanga (Okusitino Mahina) Friday, 22 January 2016 20:30 Comment Link

    'Oku lau 'ehe vusika 'oku 'ikai fakatupu pe faka'auha 'ae ivi (energy) ka 'oku liliu fakafelavai / fakafuopotopoto pe mei he fuo / fotunga 'e taha kihe fuo 'e taha 'i natula, 'o hange koe liliu fakafelavai 'ae vai kihe mao, mao kihe 'ao, 'ao kihe 'uha moe 'uho kihe vai moe liliu fakafelavai 'ae fefie kihe afi, afi kihe maama moe maama kihe mafana moe ha fua.

    'Oku toe 'asi 'ae fokotu'utu'u fafafelavai 'oe ivi 'i natula he liliu fakafuopotopoto 'ae lau 'aho (loloa, nonou moe ha fua), lau po (mahina, valengapo moe ha fua), lau mahina (katoa, kalipa moe ha fua), lau fa'ahita'u (afa, 'uha moe ha fua) moe lau ta'u (lahi, si'i moe ga fua), 'o hange koe lau matangi (malohi, mafana moe ha fua) moe lau peau (kula, akefua moe ha fua) moe ha fua.

    'Oku toe lau 'ehe vusika 'oku 'ikai koe ivi 'ae matangi moe vai / tahi ka koe ongo vaka 'oku heka mai ai 'ae ivi, 'o hange ko 'ene vaka mai he mata moe hikuhiku 'oe matangi moe mata moe hikuhiku 'oe peau (vai / tahi), 'aia 'oku tefito ai 'ae fua 'oe malohi moe vaivai 'ae matangi moe peau moe ha fua.

    'Oku hoko 'ae fefusiaki moe fetekeaki (as opposite forces) 'ae ivi 'i natula ke tupu ai 'ene fepaki he funga 'oe tokehekehe moe potupotukehekehe pe ko 'ene fenapasi he funga 'oe totatau mo potupotutatau. 'Oku fakalalahi 'ae fepakipaki 'ae ivi 'i natula koe tupu mei matolutu'u 'ae ivi he feitu'u 'e taha kae manifitu'u he feitu'u 'e taha, 'o hoko 'ene ta'efenapasi ke tupu ai 'ae toe mafana ange mo mafana ange 'ae matangi moe tahi, 'aia 'oku 'uhinga koe toe vela ange mo vela ange 'a Mamani, 'o hoko kene tamate'i 'ae me'amo'ui kotoa pe.

    'Oku toe 'uhinga leva ia koe toe lahi ange 'ae afa moe matangi malohi mo ngotofu'u 'o puli 'ae ngaahi motu iiki moe matatahi ma'olalo he konga lahi 'o Mamani (problem of climate change). Na'e puli 'ae motu'a Mamani 'oe tainasoa he ngaahi lauimiliona ta'u kuo maliu koe tupu mei he pa 'ae ngaahi fetu'uto mei he vava 'o to 'i Mamani, 'aia na'e ofi hono fu'ufu'unga malohi he ongo pomu 'atomi na'e li 'i Siapani he Tau Lahi Hono II 'a Mamani.

    'Ofa atu moe 'amanaki ma'u,
    Hufanga

    Report

Leave a comment

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

back to top