Menu
cache/resized/7a303faa48902efd848c7494b9385c2b.jpg

RED

Rapid Engineering Diagnostic

Specialize in:

...
Latest News

Tutulu 'A 'Ene 'Afio He Pekia 'A Fusipala Featured

Pilinisesi 'Elisiva Fusipala Tauki'onetuku Pilinisesi 'Elisiva Fusipala Tauki'onetuku

‘AATI & LITILESĀ/ART & LITERATURE
TA‘ANGA/MAAU & HIVA/POETRY & MUSIC

TUTULU ‘A ‘ENE ‘AFIÓ HE PEKIA ‘A FUSIPALÁ

Maa‘imoa fatu ta‘anga ‘a Kuini Sālote

1. Talanoa mai ‘ou fanongó
Tofukī pea huni e Loló
‘O kakapu ‘a Ha‘afuluhaó
Pea u nofo ‘o fakalongolongó
5. Tu‘u ē ‘umata vaeuapō
Lōvai ē ‘uha ‘ene tō
‘U‘ulu ē toka ‘i Ha‘alakó
Pea ‘ilo leva ‘e hoko lotó
Ko e mana ‘o Ha‘a Moheofó
10. Pongipongi hake e Falaité
Kuo talanoa mai ‘o pehē
Ko ‘eni ē tau kuo fakatē
Efiafi ‘o faka‘ohovalé
Kuo kapa e tau ‘a e maté
15. ‘O veteki si‘oku lotofalé
Hoku mate ‘ofa hoku tehina ní
Ko e si‘i fefine mei Ha‘apaí
Kuo nofo lata ‘i Tonga Lahí
He uoiau ē ‘Elisivá
20. Pau ho‘o nofo Mala‘ekulá
Pe‘i tu‘u hake mu‘a ta hola
Ke ke ‘eva he Fanga i ‘Uihá
Ke ke nofo ho ngaahi tupu‘angá
He fefine ‘o Loto Ha‘anganá
25. Uoiau Fusipala ē
‘Ofa he toe homau falé
Si‘i fale ‘o Lopa‘aioné
Na‘e lotofale ‘a fefine pē
‘E Tauki‘onetuku ē
30. ‘Elisiva pe‘i ke tu‘u haké
Ke ke ‘eva ‘i hota lotofalé
Na‘e kasa‘aki pē ho va‘é
Mate‘ofa fau hoku tehina
Ko e moto ‘o e Pule‘anga Tongá
35. Na‘a ku ngaohi ke ke ngeiá
Ke ‘ilo‘i ‘e he ‘otu fonuá
He uoiau ‘e Fusipalá
Ho‘o ako kuo ta‘e‘aongá
40. ‘Ofa ‘i ho sino manakoa
Mo ho tu‘unga laulōtahá
Kuo puli ‘o ‘ikai kei hā
He uiou ‘e Tāufá
Fā‘ele ‘a e ‘ulutefuá
45. Kuo ‘avea hoku tehina
‘O ‘ikai si‘ao tu‘otu‘á
Tuku‘aho ‘alu ‘oua ‘e ha‘ú
He ‘oku ke liongi pea ke tape
He mokopuna ‘o Tupou ‘Āhaú
50. Tā kuo ngalo ‘ia au ē
Ko e Mokopuna koe ‘o Fané
Ko e fahu ki Loto Pelehaké
Kuo ‘ahoia ē takipoó
Pe‘i ui ‘a Manumataongó
55. Lavenoa‘ia ‘i hono loló
Tāufa ho‘o nofo mama‘ó
Vīlai Vuna mo Tungī ē
He toe ‘a mātu‘a tangata pē
Kuo mole homou tuofefiné
60. Ke mou fanau ka e pulé
‘Ofa he ‘uhinga kuo maumaú
Fua ‘a Hihifo ki Takuilaú
‘Ofa he ‘uhinga kuo pulí
Fua ‘a Tungī ki he Tu‘í
65. ‘Ofa he ‘uhinga kuo molé
Fua ‘a Niukapu ki Pelehaké

KO E KI‘I FAKAMATALA NOUNOU

‘Ofa ke kei toputapuhā pea tolonga ‘o tuputupu‘a ‘a e maa‘imoa fatu ta‘anga fakatuputupulangi fau mo kinokinoifia mo faka‘ofo‘ofa atu ni ‘a Kuini Sālote, ‘a ia ‘oku hoko ko e me‘afua ke kakapa mo tulifua ki ai ‘a e kau punake ‘o e faiva ta‘anga, faiva maau mo e faiva lau ‘o e faiva ta‘anga / faiva maau tengihia, tangilaulau mo e fakatangi, ‘o hangē tofu ko e “Tutulu ‘a ‘Ene ‘Afio he Pekia ‘a Fusipala” [mo e ngaahi tutulu lahi kehe]. Na‘e fatu ‘a e maa‘imoa fatu ta‘anga ‘iloa mo fisifisimu‘a ni ‘e Kuini Sālote, ‘o ngāue‘aki lelei fakatoulōua ‘a e heliaki fakafetongiaki mo e heliaki fakafekauaki, ‘a ia ko ‘ene tutulu he pekia hono tehina ‘a Pilinisesi ‘Elisiva Fusipala Tauki‘onetuku he 1933 ta‘u. ‘Oku ma‘u kakato ‘a e ta‘anga mālie ni he tohi ko e “Songs & Poems of Queen Sālote” [2004].

Fai ‘e Palōfesa Hūfanga Dr ‘Ōkusitino Māhina
Professor of Art, Culture and Critical Anthropology
Vava‘u Academy for Critical Inquiry and Applied Research [VACIAR] &
Tonga International Academy [TIA]

2 comments

  • Matangi Tokelau
    Matangi Tokelau Thursday, 28 May 2015 19:32 Comment Link

    Huafanga koe mo'oni pea kuo tau ma'ema'ekina ke lea ki he ngana 'a e ta'ahine mo ongo kupesi pea fielau koe me'a 'a Hou'eiki. Malo lahi hono 'omai e maa'imoa ni ketau ako mei ai pea malo mo hono fakamaama mai.

    Report
  • Okusitino Mahina [Hufanga]
    Okusitino Mahina [Hufanga] Thursday, 28 May 2015 04:23 Comment Link

    Tulou mo e takafalu
    Mo e 'otu laini toputapu
    Ne fetaulaki 'o tapatolu
    Holo pe nofo he lau 'otu
    Ne kamata 'ia 'Aho'eitu
    Afe 'i tuliki Fonuamotu
    Tu'u mo e tapa 'i 'Ahau
    Piliote 'i Pangai 'e fa'u
    [Mei he maa'imoa fatu ta'anga lakalaka malie, fihi mo loloto fau 'a Kuini Salote ko e "Takafalu"]

    Tulou mo e fakatalutalu ka u tu'ufakaunga atu hono malumalu mo e mamalu, 'o fai ha fietautau ko e tufunga teuteu [material art of dress/costume-making] mo e faiva teuteu [performance art of dress/costume-wearing] 'ene molumalu atu mo faka'ofo'ofa fau. 'Oku mo'oni 'a e lea Tonga heliaki malie kuo fakatokotokonaki mai he fonua, "Taau pe lei mo e tofua'a" mo to e tonu pe ke pehe, "Taau pe tofua'a mo e lei." 'Oku to e malie lahi hono tafakatatau mo tafakapotupotutatau 'e he tufunga 'a e ongo kupesi tupu'a 'o e fonua 'a e kefukefu mo e manulua, 'o 'ikai fai ha lau ki he tui fakaholoholo mo fakafelavai 'a e nimamea'a, 'o fakatou manumanumelie hono fuo mo kinokinoifia hono uho.

    'Ofa atu fau mo e 'anau ma'u,
    Hufanga

    Report

Leave a comment

Make sure you enter all the required information, indicated by an asterisk (*). HTML code is not allowed.

back to top